Čo vieme o domanižskom erbe?
Domaniža má zachovanú originálnu erbovú listinu už z roku 1559.
Originálnou nie je iba v zmysle pravosti, ale aj v zmysle vonkajšieho jej dochovania.
Je totiž celá hnedá, značne vysušená, ťažko čitateľná, kresba erbu vyblednutá - dosť poškodená.
Stalo sa tak zaiste vplyvom ohňa, ktorý samotnú listinu nezasiahol. 
Napriek značnému poškodeniu dá sa zistiť, že listina bola starostlivo vyhotovená,
že miniatúra erbu je dielom zručného maliara, že písomnosť pred poškodením bola
z estetického hľadiska prekrásnym dokladom vyspelého renesančného miniátorského
i pisárskeho umenia. Pôvodne sa listina nachádzala na Obvodnom notárskom úrade v obci Domaniža a r. 1927 bola zapožičaná Okresnému živnostenskému spoločenstvu v Považskej Bystrici, ktoré ju v tom istom roku so svojimi ďalšími exponátmi zapožičalo na župnú výstavu v Bratislave. Po ukončení výstavy sa listina vrátila späť a dostala sa do súkromného vlastníctva predsedu Okresného živnostenského spoločenstva, ktorého syn ju objavil v roku 1966 pri búraní domu. Dnes je listina uložená v okresnom archíve v Orlovom. Listina sa teda porušila v rokoch 1927 -1966, pretože je nemysliteľné, aby poškodená bola ako exponát výstavy.
Obsahom erbu je z vody vychádzajúci grif. Grifom nazývame vybájenú heraldickú figúru, ktorej horná polovica je orol, spodná lev. Táto figúra sa prevažne vyskytuje v erboch šľachtických rodov. Symbolom Domaniže sa nestáva náhodou. V texte listiny sa dočítame, že výsadu obci vydáva Ferdinand I. na príhovor tamojších zemepánov Draškovičovcov. Keď sa porovnáva erb tohoto rodu s práve udeleným obecným erbom, vidíme, že sú navzájom príbuzné. Grif na draškovičovskom erbe však vyrastá z trojvŕšia a v pravej končatine drží navyše zlatú guľu. Rozdiel je zámerný. Erby rodu a obce nemôžu byť predsa totožné. Heraldicky správny erb Domaniže z roku 1559 je teda v modrom štíte zo strieborných vĺn vyrastajúci strieborný grif. Obec od roku 1560 mala aj úradné pečatidlo, ktoré bolo zhotovené podľa predlohy na erbovej listine. Odtlačok pečatidla je na písomnosti z 31. júla 1590, ktorá sa nachádza v múzeu v Kremnici. Okrem tohto je známe aj iné pečatidlo z 19. stor. a znázorňuje grif letiaci nad pažiťou.
Toto sa nachádza v múzeu v Trenčíne. Zachovali sa celkom štyri obecné pečate. Pečať č.4 na obr. 4 je nedatovaná o priemere 33 mm z konca 19. storočia. Kolopis: DOMANIZS KOZSÉG PECSETJE.
Na prelome 16. a 17. storočia sa obec vyvíjala ako zemepánske mestečko. Gróf Daniel Eszterházy (1585 - 1654), získal od súrodencov aj rodový majetok v Domaniži.
Mal veľkú zásluhu na tom, že sa Domaniža stala zemepánskym mestečkom.3 V tejto dobe patrila rodinám Domanižských a Kardošovcov.
Jasným dôkazom toho je i pamätná doska, ktorá je v kostole nad dverami do zákristie.
2 Z významnejších majiteľov Domaniže boli: František Esterházy (1533-1604)-mal majetkový podiel v Domaniži, Mikuláš Esterházy (1582-1645), ako prvý v Uhorsku bol vyznamenaný Radom zlatého rúna, rodové majetky v Domaniži odstúpil bratovi Pavlovi. Pavol Esterházy (1635-1713), po odhalení Vešeleniho sprisahania okrem Domaniže zaujal celé panstvá Košeca a Ilava. Bol tiež literárne činný.