Boli dve Domaniže?

Cenným zdrojom informácií pre opisy uložené v okresnom archíve boli rôzne rodinné archívy uložené mimo nášho územia. Sú v mnohom zaujímavé. Tak v kronike rodín "Szadeczky Kardos Sandos" sa uvádza rok 1376 "advocatia ville nagy", obec Veľká Domaniža. Predpokladáme, že pomenovanie "Veľká" znamenalo odlíšenie od inej usadlosti rovnakého mena od Domaniže druhej, nachádzajúcej sa pravdepodobne mimo hlavnej časti obce. Táto sa snáď nachádzala v Brezných, kde sa aj v novších dobách našli zreteľné stopy po osídlení. Podľa ústneho podania bola práve tam pôvodná Domaniža, podľa niektorých zvaná Domanižka. Túto domnienku by potvrdzoval aj záznam z roku 1498, kde sa uvádza názov "Kyss Domanisa" -Malá Domaniža. Kardošova Vieska je uvádzaná ako "alio vero nomine Wazka" -majer Váska.3 Domanižská Lehota " Domanis- Lehota" je spomínaná ako "Knezwo Lhota" - Kňazova Lehota, Podobne ako iné obce bola príslušenstvom panstva Bystrického hradu.

Listiny o Domaniži

1. Najstaršou pôvodnou listinou zaoberajúcou sa obcou Domaniža priamo, je darovacia listina. Domanižu ako súčasť majetku Bystrického hradu daroval Ferdinand I. (1526 - 1564) Jurajovi Dražkovičovi, biskupovi v Pätikostolí v Maďarsku. Je z 2. novembra 1559, podpísaná Mikulášom Oláhom, arcibiskupom Ostrihomským. Citujeme: "Na žiadosť nášho verného a ctihodného Georgija Dražkovith, vysväteného biskupa v Pälikostoli, zároveň nášho tajomníka a radcu, darovali sme obec (Possesio) Domanižu i s príslušenstvom v Župe Trenčianskej do jeho osobného vlastníctva i so všetkými právami". 2. Druhou listinou písanou na Pergamene4 uchovanou v pôvodnom stave v okresnom archíve, je donačná5 listina z 8. mája 1652. Vydal ju Ferdinand III. (1637 - 1657) v 16. roku svojho panovaní. Doslovné znenie: "Na žiadosť nášho verného a vznešeného radcu grófa Wolfganga Esterházyho z Galanty, taktiež zo strany poddaných a všetkých ostatných obyvateľov bývajúcich v obci Domaniža,... v Župe Trenčianskej, prednesená bola ich žiadosť nášmu panovníkovi, ktorý potvrdzuje a rozširuje ich práva nedeľné a jarmočné doteraz užívané, tak pre osoh obyvateľov a celého okolia, ako aj pre úžitok nášho kráľovstva Uhorského." 3. Nemenej zaujímavou listinou písanou na dvojhárku papiera v slovenčine6 je žiadosť obce o znovu potvrdení privilégií z minulosti, adresovanú cisárskemu dvoru. V obsiahlom liste sa dočítame, že si obec na zaplatenie mastného poplatku pre cisársky dvor za vystavenie odpisu požičala r. 1773 tristo sedem zlatých, ktoré sa zaviazala ročne splácať za vystavenie odpisu svojich práv. Od miestneho farára Joannes Gosbergera si obec požičala 107 rýnskych zlatých, od rodiny Joannes Kardošovskej 200 rýn. zlatých. Žiadosť podpísali: richtár Andrej Marko, Mikuláš Augustín Horný (notár). Z ostatných mien aspoň niektoré: Majerčík, Havíar, Georg. Augustín Dolný, Pavlovič, Lednický a iní. Listina z 10. septembra 1773 vydaná Máriou Teréziou (1740 -1780), cisárovnou v 33. roku panovania a vystavená vznešeným pánom grófom F. Esterházym, rytierom zlatého rúna a Veľkého kríža, je tohto znenia:7 "Vzhľadom na prosbu občanov mestečka Domaniža v Župe Trenčianskej i vzhľadom na privilégia niekdajšieho kráľa a cisára Ferdinanda III. potvrdzujem a rozširujem tieto na vykonávanie 7 jarmokov do roka aj s ich právami."

Info:

3 Archív Kardoš 1506
4 vypracovaná koža
5 darovacia
6 Čo je dosť prekvapujúce, veď z tejto doby sú vo väčšine prípadov listiny písané maďarsky alebo latinsky
7 originál je v latinčine

Obecná vlajka

Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej(3/7), bielej(l/7) a modrej(3/7). Je v pomere strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, tj. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. V hornej Časti zástavy v modrom štíte zo zvlnenej modrej hladiny vyrastá strieborný grif. Originál je v latinčine Symboly obce sú zaevidované v Heraldickom registri SR pod signatúrou D-67/96.

Domanižská Lehota

Pečať z roku 1872
Obec sa spomína v roku 1471. Patrila domanižskej fare. Z portálnych súpisov sa dozvedáme, že v roku 1784 obec mala 76 obyvateľov, 11 domov a 11 rodín. Keď sa písal rok 1828 to už bolo 12 domov a 144 obyvateľov. O niekoľko rokov neskôr (1851) už len 66 obyvateľov. V roku 1998 mala Domanižská Lehota 89 obyvateľov, z toho 19 detí do 14 rokov. Začiatkom 20. storočia bola pričlenená k Domaniži. V obci bol kameňolom. Prvá pečať Domanižskej Lehoty pochádza pravdepodobne z roku 1784. V obrazovom poli je muž s poľnohospodárskym nástrojom (motyka ?) preloženým cez plece a klobúkom na hlave, kráča vľavo. Kolopis: SIGIL(LUM).. P(OSSESIONIS) LEHOTA - PLE(BANI) : Druhá pečať použitá v roku 1872 má v obrazovom poli nepravidelnú hviezdicu, neod-delenú od kolopisu. Kolopis: Plebani Lehota:. Ide o pomerne primitívnu prácu.

Kardošova Vieska

Pečať z roku 1870
Kardošova Vieska bola spočiatku vo vlastníctve hradného panstva Považská Bystrica, neskôr sa stala majetkom zemianskych rodín Snopkovcov, Pupákovcov, Kardošovcov a Galovičovcov. V roku 1784 nachádzame v zozname zemianskych rodín 7 rodín Kardošovcov: Kardoš, Kardoš alias Osvalda, Kardoš alias Jančich, Kardoš alias Hlinický, Kardoš alias Krištofech, Kardoš alias Lacovjech, Kardoš alias Veselický. V roku 1598 stáli v Kardošovej Vieske iba dva domy, 1784 tu žilo 102 obyvateľov, 1890 už 143 obyvateľov. V roku 1998 mala Kardošova Vieska 140 obyvateľov, z toho 25 detí do 14 rokov. Pečať z roku 1870 Použitie prvej pečate Kardošovej Viesky je zistiteľné v rokoch 1870 - 1875. V obrazovom poli je pravdepodobne motív erbu rodín Kardoš - Sádecký. Pečať nemá kolopis. Druhá pečať opakuje motív v obrazovom poli. Kolopis: KARDOSS - WASZKA KÔZSEG PECSÉTJE.