Túto bohato zdobenú dosku - epitaf - môžeme rozdeliť na niekoľko častí. V hornej časti dominuje hlava veľmoža, čo možno usudzovať z toho, že má okolo krku bohato zdobený čipkovaný golier. Pod ňou sú umiestnené dva erby. Erb na pravej strane znázorňuje ruku tasiacu meč, z ktorého vyrastajú tri rozkvitnuté kvety. Na erbe po ľavej strane je vzpriamený lev držiaci v ruke meč. Oba tieto erby patrili osobám, ktoré dali zhotoviť túto pamätnú dosku. Dosvedčujú to iniciálky ich mien v horných rohoch erbov. Pod erbami je pás ornamentov a pod nimi citácia zo sv. Písma, z knihy Jób hl. 12., verš 23- 27. V spodnej časti je zaznamenané: Túto pamiatku na seba dal zhotoviť vznešený Gašpar Kardoš a Justína Naďová v roku Pána 1606. Erb - ruka držiaca meč patrí Gašparovi Kardošovi a druhý Justíne Naďovej. 17. a 18. storočie bolo pre obec veľmi významné, pretože 8. mája 1652 cisár Ferdinand III. (1637 -1657) udelil obci výsady. Jednalo sa o výsady nedeľného práva a právo jarmočné. V obci sa mohlo konať ročne 7 jarmokov. Jarmoky sa konali v stredu po 7. februári, 7. apríla, 10. mája, 24. augusta, 2. júla, 16. septembra a 16. decembra. Obec ale dostala i výsadu používať titul Oppidulum tj. mestečko, čo sa i skutočne užívalo, ako to vidieť z vtedajších a neskorších úradných listín. Sú i záznamy s pomenovaním: Oppidum - mesto. Práva Ferdinanda III. 10. septembra 1773 potvrdila i cisárovná Mária Terézia. Fotokópiu dokumentu možno vidieť na Obecnom úrade v Domaniži. Privilégium jarmokov trvalo do roku 1917. Domanižský hrad bol zbúraný v roku 1848. Na jeho mieste dnes stojí základná škola. No najväčším dokladom je medirytina Justusa van der NYPOORTA1 z roku 1686, na ktorej máme zachovaný skutočný obraz hradu.2 Na tejto medirytine jasne vidíme podobu hradu s jeho hradbami, ako i vyobrazenie jeho pôdorysu. Celý hrad bol obohnaný vysokým kamenným múrom, v ktorom boli po celom obvode strielne. Na obraze tiež vidíme na protiľahlom vŕšku troch ozbrojencov (dvaja sú na koni), ktorých môžeme považovať buď za stráž hradu a prechádzajúcich kupcov po Dukátovej ceste, alebo aj ako Turkov, ktorí robili výpady až na severné Slovensko, aby tam rabovali a drancovali. Môže to byť však len doplnok "štafáž" kresliara a nemá historické zdôvodnenie. V údolí medzi hradom a ozbrojencami prechádza ťava s nákladom. Môže to byť kupec alebo Turek s korisťou - lupom.

Info:

1 NYPOORT Justus van der (1625-1692) Utrecht. - holandský maliar a grafik pôsobiaci v r. 1659 v Trnave. Študoval u Piera van PORTENGERA. V roku 1683 pracoval v Trnave, 1691 v Olomouci, 1692 v Uherskom Hradišti. Významný vedualista a komentátor tureckých vojen, autor série leptov znázorňujúcich areál zámku a hradu v Kroméřiži. Ilustroval zaujímavú príručku geometrie A.E. BURCKARDA von Birkensteina z roku 1686 sériou 110 vedút miest, hradov a kaštieľov Uhorska s výjavmi z tureckého drancovania na našom území. 2 Medirytina sa t.č. nachádza v múzeu v Prahe. (PNP Strahov Pha, AG XVI.43). My ho môžeme vidieť v publikácii Kataríny Závadovej: "Verný a pravý obraz slovenských miest a hradov", ako ich znázornili rytci a ilustrátori v 16., 17. a v 18. storočí. (Vydavateľstvo Tatran 1974, str. 47, č. obrazu 111 a 112, text: Domaniža ( detail) Medirytina a lept. J. Nypoorta 1686, katalóg 160.


Fotokópia listiny Ferdinanda III.

História

Čo vieme o domanižskom erbe? Dukátová Cesta Povesť o domanižskom hrade Listiny o Domaniži Obyvateľstvo Administratívne usporiadanie SNP v Domaniži História JRD Pošta Zdravotníctvo Obecná kronika