Farnosť Domaniža
Domaniža patrí medzi veľmi staré farnosti niekdajšieho rozsiahleho trenčianskeho archidiakonátu. Prvá písomná zmienka sa nám zachovala z, roku 1268 vo verejnoprávnej listine (Wencel VIII.218), v ktorej sa uvádza meno kňaza Godislava z Domaniže Druhá listina (Harai okmanytár VI. 187) pochádza z roku 1272 Z listín je isté, že už tu stál kostol, fara a poznáme i meno správcu fary, kňaza Godislava.1 Druhá správa je z rokov 1332 - 1337. V tejto dobe navštívil farnosť v rámci vizitácie trenčianskeho archidiakonátu legát Raymun-dus de Bonofato. Z jeho stručného súpisu fár trenčianskeho archidiakonátu vysvitá, že do Domaniže prišiel zo Žiliny, kde v tom čase sídlil vicearchidiakon Klement.2 Raymundus de Bonofato zaznačil do súpisu meno vtedajšieho domanižského farára Mikuláša.3 V krátkom časovom odstupe je tu druhá správa, ktorá potvrdzuje pravdivosť prvej, a to, že v Domaniži už skutočne jestvovala farnosť, ktorá sa v súpise farností trenčianskeho archidiakonátu spomína ako ôsma. Ďalšia správa je z roku 1376 a už hovorí aj o kostole. Tou správou je kanonická vizitácia. Z týchto vizitácii sa teda dozvedáme o všetkom čo súvisí s našou farnosťou o jej vývoji, prestavbách a úpravách nášho domanižského chrámu.
KOSTOL
Rímsko-katolícky kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, stojí na úpätí vŕšku Leska, uprostred starého cintorína. Je obostavaný murovanou kamennou ohradou s východnou a západnou bránou. Táto ohrada plnila funkciu ochrany obyvateľov. Zo severnej strany vedie ku kostolu široké mramorové schodište.
V písomných materiáloch sa nedočítame, aký mal pôvodný románsky kostol tvar a rozmery. Kostol mal drevený strop a za stáročia prešiel mnohými prestavbami a úpravami. Či bol Godi-slavov chrám iba rotunda, alebo mal i malé presbytérium, to presne nevieme. To treba ešte preskúmať.
Dôkazy, ktoré nasvedčujú, že pôvodný kostol bol iba rotundou:
a/ Z histórie poznáme, že prvé chrámy postavené v malých farnostiach boli iba rotundy, ktoré úplne postačovali potrebám farnosti. Veď prečo by sa mali stavať na dedinách veľké chrámy?
b/ Našu domnienku potvrdzuje i jednoduchý pohľad na stavbu nášho kostola z východnej strany . Tam vidno jasné stopy po zamurovaných pôvodných kruhových oknách. Tu jasne vidieť čiaru následnej nadstavby svätyne.
 Pohľad z východnej strany Stopa po zamurovanom okne |
Dôkazy, že pôvodný kostol nebol iba rotundou
Pôdorys z roku 1268 - 1643 Rotunda -plná Čiara, presbytérium -prerušovaná čiara
Môžeme vysloviť tiež domnienku, že Godislavov chrám nebola iba rotunda, ale že mal i malé presbytérium, ktoré siahalo až po piliere terajšieho organového chorá. Správu z roku 1728 môžeme potom posudzovať tak, že v roku 1643 bolo malé presbytérium prestavané do dnešnej podoby. Ak však svätyňa i presbytérium mali drevenú povalu, ľahko pochopíme údaje, ktoré si navzájom odporujú. V roku 1643 dal zemský pán Wolfgang Esterházy kostol rozšíriť prístavbou presbytéria, zväčšením centrálnej svätyne a postavením krypty pod svätyňou. O tomto chráme hovorí i vizitácia z 28. novembra 1728 takto: Je celý murovaný, uzavretý zadnou bránou, veľmi mocný, ale čistý a upravený. Presbytérium bolo postavené z vôle vznešeného Wolfganga Esterházyho, ktorý zabezpečil všetko potrebné aj značné zaopatrenie. Tu viac netreba patróna na nijakú prácu a opravu. Veľká renovácia kostola sa uskutočnila v r. 1784. V čase pôso-benia farára Andreja Fedora bola pristavená priestranná zákrístia, masívna veža bola ukončená lahodnou cibuľovitou strechou a krytinou celého chrámu sa stal drevený šindeľ. Zásluhou miestneho farára Jozefa Turčeka sa v roku 1899 uskutočnila generálna oprava a maľovanie celého chrámu. K ďalšej zmene pôdorysu došlo v roku 1940, keď farár Šebastián Slugeň rozšíril chrám o bočnú loď z jeho južnej strany. Od tejto doby sa pôdorys chrámu nezmenil. Vykonali sa však mnohé opravy a vylepšenia v chráme i v jeho okolí. Je to zásluha terajšieho vdp. dekana Eduarda Vendrinského, ktorý pôsobí v nasej obci od roku 1954.
Vnútorné vybavenie a výzdoba
Vnútorné zariadenie a nástenné maľby prešli za stáročia tiež rôznymi zmenami a inováciou. Z pôvodného zariadenia sa nám však nič nezachovalo. Vnútorná strana severnej steny kostola je vyzdobená nástennými gotickými maľbami a freskami, ktoré sú však toho času zakryté vápennou omietkou. Objavili ich v roku 1784 pri oprave kostola.
Hlavný oltár
V roku 1643 postavili v novej svätyni skvostný dvojetážový ranobarokový hlavný oltár. Je to polychrómovaná drevorezba, stĺpová oltárna architektúra. V strede oltára bol pôvodne obraz Klaňanie sa Troch kráľov. Dnes je tu obraz Nanebovzatia Panny Márie. Medzi stĺpmi po bokoch sú sochy svätých kráľov: sv. Štefana a sv. Ladislava. Stred prvej etáže pôvodne vyplňoval obraz Nanebovzatia Panny Márie a dnes je tu obraz patróna kostola sv. Mikuláša. Po bokoch sú utešené ranobarokové sochy sv. Barbory a sv. Kataríny. Na druhej etáži uprostred nadstavca je obraz Korunovania Panny Márie najsvätejšou Trojicou. Na samotnom vrchole oltára je soška Panny Márie Kráľovnej. Postava sedí na tróne a na hlave má kráľovskú korunu. V pravej ruke drží kráľovské žezlo a na ľavej ruke má malého Ježiška. Nohy má položené na polmesiaci. Obe postavy hľadia do neba. Táto neskorobaroková plastika Madony je z druhej polovice 18. storočia. Je to taktiež polychrómovaná drevorezba. Zvláštnosťou tohto oltára je skutočnosť, že oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie sa odsúva a tak vzniká priestor, ktorý slúži ako hrob Pána Ježiša cez Veľký piatok a Bielu sobotu. Cez Vianoce sa tu dekoruje vianočná výzdoba - betlehem. Pri tomto oltári si nemožno nevšimnúť aj krásnu ozdobu pod obetným stolom, v ktorej dominuje v strede nápis Mária.
Bočný oltár
Kanonická vizitácia z roku 1766 spomína v kostole tri bočné oltáre. Dnes má kostol iba jeden bočný oltár v novopostavenej bočnej lodi. Je to jednoetážový ranobarokový oltár, stĺpová oltárna architektúra a polychrómovaná drevorezba. O tomto oltári vieme, že bol postavený v bočnej lodi v roku 1940. Je zasvätený Panne Márii Karmelskej, ktorej socha stojí uprostred oltára. Pôvodne tu bol iba obraz. Po bokoch sú pekné barokové sochy biskupov sv. Mikuláša a sv. Martina. Sochy pochádzajú z bočného oltára, ktorý bol v kostole postavený v roku 1701. Na etáži uprostred sa nachádza obraz sv. Jozefa a po stranách sú sochy štyroch evanjelistov: sv. Matúša sv. Marka, sv. Lukáša a sv. Jána.
Bohato zdobená je kupola svätyne
Pred poslednou rekonštrukciou kupola bola namaľovaná ako modré hviezdnaté nebo. Pod touto maľbou však boli objavené veľmi krásne a hodnotné fresky, ktoré priamo naväzujú na obraz Korunovania Panny Márie a sošku Panny Márie Kráľovnej, ktorá je na vrchole oltára. Fresky znázorňujú anjelov, ktorí na rozvinutých stuhách predkladajú invokácie - vzývania k Panne Márii Kráľovnej. Spodná časť kupoly v širokom páse znázorňuje akoby mramorom vykladaný základ, na ktorom v siedmich častiach, ktoré sú navzájom oddelené stĺpikmi s bohatými hlavicami, sú postavy anjelov. Samotný stred je kruhový a bez stôp. V prvej časti priamo nad stredom oltára je bohato zdobený erb - na kopčeku stoji okrídlené zviera, v hornej časti podobné grifu a v spodnej levovi. V pravej ruke drží vytasený meč. Medzi nohami má položenú zlatú prilbu alebo kráľovskú korunu. Nad hlavami anjelov, pri stredovom kruhu, je latinský nápis: Raduj sa nebies Kráľovná, Aleluja. Kohos - nosiť bo las- hodná - Aleluja. Oroduj za nás u Boha - Aleluja. V šiestich častiach kupole fresky znázorňujú nasledovné výjavy : V prvej časti je znázornený sediaci anjel. V ľavej ruke drží kardinálsky klobúk a v pravej ruke rozvinutú stuhu, na ktorej je latinský nápis "Kráľovná prorokov". V druhej časti sú dvaja anjeli. Prvý drží otvorenú knihu, v ktorej je nápis, "Kráľovná prorokov". Druhý anjel drží na stuhe nápis "Kráľovná apoštolov". V treťom poli je kráčajúci anjel. V pravej ruke drží mučenícku ratolesť a v ľavej ruke na stuhe nápis "Kráľovná mučeníkov". Vo štvrtej časti je znázornený kľačiaci anjel so zeleným vavri-novým vencom v pravej ruke a v ľavej ruke so stuhou na ktorej je nápis "Kráľovná vyznavačov". V piatej časti sú znova dvaja anjeli. Anjel v pozadí drží v ruke ľaliu a v pravej ruke stuhu s nápisom "Kráľovná panien". Druhý anjel je v polohe kráčajúceho. V zdvihnutej ruke drží obraz alebo zrkadlo s bohato zdobeným rámom a v druhej ruke na stuhe nápis " Kráľovná všetkých svätých". V poslednej časti je sediaci anjel. V ruke má vreteno, z ktorého sa odvíja stuha s nápisom "Kráľovná anjelov". V pravej zdvihnutej ruke drží váhy. Na strope v hlavnej lodi je bohatá štuková výzdoba - ornamenty, ktoré sú zvýraznené bielou farbou na okrovom podklade. Po stranách sú okrídlené hlavičky anjelikov.
Epitaf
Nad dverami do zákristie sa nachádza epitaf pochádzajúci z roku 1606. Dali ho zhotoviť vznešený Gašpar Kardoš a Justína Nagyova a je na ňom citácia z knihy Jób hl. 12 verš 23-27. Jób hovorí: ( preklad textu na pamätnej doske)
 Epitaf nad dverami zákristie z roku 1606 |