Náboženský život
Prístavba bočnej lode 1940 |
Bočná loď po ukončení prác |
Väčšina obyvateľov Domaniže sa hlási ku kresťanstvu. Náboženský život zaznamenal oživenie najmä začiatkom deväťdesiatych rokov. Sestry Vincentky z Rajca v roku 1992 založili v Domaniži Mariánsku družinu.
Mládež sa schádza na stretnutiach, účinkuje v spevokole, kde nacvičujú príležitostné akadémie a programy k cirkevným sviatkom. Vystupujú na detských omšiach a pri slávnostných príležitostiach.
K pravidelným pobožnostiam ruženca, litánií, krížovej cesty, mesačnej poklony k Sviatosti oltárnej pribudli od roku 1990 fatim-ské soboty a od roku 1993 modlitbové stretnutia veriacich s kňazom vo večeradle. Svedčí to o veľkej úcte k Panne Márii, ktorej je zasvätený aj bočný oltár v kostole.
Hoci patrónom kostola je svätý Mikuláš, výročitá púť so slávnostnou svätou omšou býva vo sviatok Karmelskej Panny Márie. Vtedy sa koná i slávnostné prijímanie veriacich do Škapuliara. Domanižská farnosť dostala túto výsadu od karmelitánskej rehole a dekan Eduard Vendrinský má povolenie prijímať nových členov. Je potešujúce, že každý rok sa hlásia do Škapuliara noví členovia a ctitelia Panny Márie.
V súčasnosti pôsobia vo farnosti traja organisti: Rudolf Šujan-ský, Marián Galovič, JUDr. Karol Porubčin. Najdlhšie pôsobiacim organistom je Rudolf Šujanský, ktorý je aktívnym pomocníkom i organizátorom náboženského života vo farnosti. Z vlastnej iniciatívy spracoval dejiny domanižskej farnosti, ktoré obohatil svojimi náčrtkami, kresbami a fotografiami. K významným udalostiam vydáva poučné brožúrky s aktuálnym zameraním na život vo farnosti. Napr. 725 Domaniža, Náš jubilant, Si kňazom naveky, Mária Kar-melská a iné. Napísal i niekoľko poviedok o Domaniži s historickým podfarebením. Stará sa o inštalovanie dekorácie na výročité sviatky v kostole, podáva sväté prijímanie a vyvíja mnoho ďalších aktivít. Svoj život zasvätil obetavej službe pre duchovný a náboženský rast nielen farnosti, ale aj obce, za čo mu patrí uznanie a vďaka.
Rímsko - katolícka fara
Pôvodná fara bola postavená z dreva. Vizitácia z roku 1728 hovorí, že fara je celá drevená, prastará a preto vo všetkých častiach veľmi zničená a pre svoj zlý stav nespôsobilá, nevhodná, budúca zrúcanina. Preto je potrebné postaviť novú budovu fary.
Dnešnú jednopodlažnú masívnu kamennú blokovú stavbu dal postaviť v roku 1775 farár Andrej Fedor. Na fasáde je výklenok s barokovou soškou sv. Jána Nepomuckého. Stavba doteraz slúži svojmu účelu.
Celkový pohľad na faru, kostol a bývalú cirkevnú škola
Vstupný oblúk - súčasť hradby okolo kostola
Mariánsky stĺp
Mariánsky stĺp je z druhej polovice 18. storočia, rokokový s novou sochou Panny Márie z roku 1996, kedy bola prevedená aj generálna oprava stĺpa. Na podstavci stĺpa je neznámy erb.
Krypta
Mariánsky stĺp
Pod svätyňou kostola je vybudovaná krypta. V jednej časti je pochovaný kňaz, ktorého meno nie je známe. Mohol by to byť kňaz Vertík zavraždený zbojníkmi
Vežové hodiny
Dňa 3. marca 1993 sa v našej obci po prvýkrát ozval zvuk vežových hodín na kostole. Správa o tejto udalosti potešila všetkých obyvateľov. Veľkú zásluhu na tom, že konečne i Domaniža má hodiny na kostole, má Michal Dudák, ktorý prispel na ich zakúpenie čiastkou 70 000 Sk a Farský úrad v Domaniži sumou 30 000 Sk. Hodiny inštalovala firma ELEKON z Výšková. Hodinový stroj je pripojený na rozvodnú sieť 380V. Priemer ciferníka je 1,2 m.
Vežové hodiny sa skladajú z hodinového stroja, ktorý je doplnený bicími strojmi. Hodinový stroj je mechanický so samočinným elek-tromotorickým naťahovaním. Hmotnosť hodinového stroja je 300 kg.