Historia

Kazateľnica

Kazateľnica je postavená v barokovom slohu v prvej polovici storočia. Má polygonálne riešenie pravidelne členené stĺpikmi, medzi ktorými sú plastiky štyroch cirkevných otcov : sv. Hieronym sv. Augustín, sv. Ambróz a sv. Gregor. Uprostred je socha Spasiteľa Baldachýn z 19. storočia má podobu koruny.

Krstiteľnica

Krsteľnica je klasická z prelomu 18. a 19. storočia - maľba na dreve, tepaný kov. Skrinková krstiteľnica má na dvierkach maľbu krstu Pána Ježiša. Dnu je jednoduchá krstná misa.

Organ

Organ po generálnej oprave 1973
Podľa vizitácie z roku 1831 súčasťou kostola bol i organ z roku 1701. Zadovážený bol z dobročinnosti D. Joanisa Kardossa, kedysi farára vo Svätom Michale v Turci. V roku 1899 za pomoci organistu a učiteľa Františka Au gustína a richtára Fran tiška Čelku bol orgán prestavaný a doplnený pedálom. Stalo sa tak pri generálnej oprave chrá mu za farára Jozefa Turčeka. 13. až 19. júla 1973 sa uskutočnila de montáž starého organu a montáž nového v hod note 350. tis. korún. Or gan OPUS 3410 dodal umelecký závod na stavbu varhán, závod Krnov

Zvony

Zmienka o prvých zvonoch je v matrike Domaniža v poznámkach. Záznam hovorí o dovezení veľkého zvona z Varína v roku 1788, ktorý zhotovil Juraj Knockboch z Banskej Bystrice. V súčasnej dobe sú na veži tri zvony. Malý zvon nesie meno patróna kostola sv. Mikuláša. Svedčí o tom zobrazenie sv. Mikuláša na zvone a nápis : Svätý Mikuláš, oroduj za nás. Zhotovil ho Richard Herold v Chomutove vr. 1928. Stredný, nazývaný i starý, pochádza z roku 1909. Nesie tiež obraz sv. Mikuláša a nápis: Svätý Mikuláš, oroduj za nás. Zvon vyrobili v Maďarsku. Veľký zvon, hrubý, nesie meno sv. Jozefa. Pod jeho vyobrazením je nápis: Ochranca zomierajúcich, oroduj za nás! Zhotovil ho taktiež Richard Herold v Chomutove v roku 1928. Oba zvony zakúpili za farára Šebastiána Slugeňa v roku 1928. Posvätil ich kanonik Jozef Turček, bývalý domanižský farár. Najmenší zvon - umieráčik sa toho času nachádza na dome smútku. Je poškodený.

Iné pamiatky a sochy

1. Socha Božského Srdca nad krstiteľnicou
2. Socha Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
3. Socha sv. Jozefa vo výklenku zamurovaných dverí
4. Socha sv. Terezky Ježiškovej
5. Socha sv. Antona Paduánskeho
6. Socha Panny Márie Lurdskej - v Lurdskej jaskyni, vonku
7. Obraz Panny Márie Ustavičnej pomoci
8. Obraz Panny Márie v zákristii
9. Krížová cesta -14 obrazov - drevomaľba v plastickom prevedení
10. Obraz sv. Don Boska.

Historické cennosti.

- pacifikál - renesančný z r. 1589
- kalich - renesančný z r. 1608. Dar Jána Draškoviča.
- kalich - barokový z r. 1738
- monštrancia - baroková z r. 1741
- cibórium - klasické, zo začiatku 19. storočia.

Známi kňazi z farnosti - rodáci

Mikuláš Miris, Emil Augustín, Ladislav Porubčin, Andrej Porubčin, Rudolf Lednický.

Známi kňazi pôsobiaci v Domaniži:

1. Godislav /1268 -1272/ Prvý doteraz známy kňaz pôsobiaci v Do maniži.
2. Mikuláš /1332 -1337/ Druhý známy kňaz, známy zo súpisu legáta Raymunda de Bonofato.
3. Liszkoczi /1670 -1694/ V roku 1682 luteráni obsadili kostol i faru a vyhnali ho. Prechodne žil v hore, ktorá sa doteraz volá "Kňazská" Koncom roka sa vrátil späť. Zaviedol novú knihu matriky, nakoľko heretici* všetko vyhodili.
4. Juraj Vrtík /Vertík/ / 1694 -1712/ Zomrel tragickou smrťou. Bol zavraždený 4. septembra 1712 v hore Suchá, keď sa vracal z Frivalda. Zomrel 2. októbra 1712 na následky postrelenia.
5. Juraj Ribáni /1712 -1728/ - teológ
6. Joanes Goldberger /1728 -17291
7. Jozef Gribányi/1729 --/
8. Andrej Fedor /1770 -1801/ V roku 1775 postavil novú faru.
9. Andrej Halasz /1801 -1808/
10. Ignác Morvay /1808 -1809/
11. Samuel Pesska /1809 --/
12. Karol Landek / okolo r. 1875/
13. Štefan Baázsa / okolo r. 1880/
14. Jozef Turček / 1899 -1914/ Od roku 1910 kanonik. Vykonal ge nerálnu opravu kostola i organu. V roku 1928 posvätil dva nové zvony.
15. Sebastián Slugeň /1914 -1954/ Za jeho pôsobenia bola vybudovaná prístavba bočnej lode, malé románske okná boli nahradené novými. Bola prekrytá veža i kostol šindľom, zakúpené boli dva zvony, postavený oltár v prístavbe kostola.

Eduard Vendrinský
16. Eduard Vendrinský /1954 - do súčasnosti 2004/ Vybudoval schody do kostola, prekrytie veže i chrámu šindľom, mramorovú dlažbu v kostole, nové lavice, nový organ, vymaľovanie kostola, reštaurovanie oltárov, elektrické kúrenie v kostole, elektrifikácia zvonov, nové spovednice, zdvojenie okien, vežové hodiny, reštaurovanie mariánskeho stĺpa, nové bohoslužobné oblečenie, kalichy, monštrancie, oprava farskej budovy, garáž a pod. Za jeho dlhoročnú pastoračnú činnosť vyslovujeme poďakovanie.

Svätý Mikuláš z Mýrí, patrón farnosti.

Aby naše poznanie o chráme a farnosti bolo úplné, oboznámme sa so životom svätca, ktorý je už stáročia patrónom nielen chrámu, ale i farnosti. Svätý Mikuláš Mýrsky patrí medzi najpopulárnejších svätých. Jeho úcta sa rozšírila v celej Cirkvi. Napriek popularite nevieme veľa o jeho skutočnom živote. Narodil sa okolo roku 270, pravdepodobne v Patare, na južnom pobreží Malej Ázie. Už v mladosti bol povestný pre svoju dobročinnosť, ktorá ešte vzrástla, keď sa stal biskupom v meste Mýre (dnes obec Dem-bre v južnom Turecku). Z jeho životopisov je známa epizóda, ako dal nepozorovane v noci trom chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Odtiaľ sa aj odvodzuje zvyk, že v noci pred sviatkom sv. Mikuláša sa dávajú deťom darčeky tak, aby nezbadali, kto im ich dal. Z jeho života sa zachovali mnohé legendy o jeho dobročinností. Svätý Mikuláš Mýrsky zomrel niekedy medzi rokmi 345 - 352. Pochovali ho v mýrskom kostole. V roku 1087 však ukoristila jeho pozostatky zvláštna výprava z juhotalianskeho mesta Bari a priviezla ich do svojho mesta. Tam vystavili nový kostol zasvätený sv. Mikulášovi, kde i uložili jeho ostatky. Odvtedy sa nazýva aj ako svätý Mikuláš z Bari. Jeho znakom je evanjeliová kniha a v nej tri jabĺčka. V našom kostole je na hlavnom oltári, na prvej etáži jeho obraz a na bočnom oltári jeho socha.

Farnosť - ako celok

Pre úplnosť treba ešte dodať, že do domanižskej farnosti patrili aj obce, ktoré ku nej patria aj dnes. Kanonická vizitácia z roku 1728 uvádza napríklad aj tieto údaje: V mestečku Domaniža žilo 256 dospelých a 90 detí. V obci Malé Lednice 220 dospelých a 112 detí, v Sádočnom 111 dospelých a 53 detí, v Kardošovej Vieske 40 dospelých a 30 detí, Čelková Lehota 50 dospelých a 15 detí, čo je spolu 1057 duší. V roku 1798 sa uvádza, že v Čelkovej Lehote bolo 127 katolíkov, v Kardošovej Vieske -117 katolíkov, v Malých Ledniciach - 529 katolíkov, v Sádočnom 150, Rybník Móla - 22 katolíkov a Domaniža sa neuvádza.