Strana 4

  2/2001

Na slovíčko, pán dekan.....
Pán dekan, kto mal najväčšiu zásluhu na tom, že ste si vybrali kňazské povolanie?
Asi Pán Boh. Kňazskú dráhu som si vybral sám, ale iste to bola vôľa Božia. Ako malý chlapec som rád chodieval do kostola, ako žiak miništroval, a tak sa nejako vo mne vzbudila túžba stať sa kňazom. A ako miništrant som bol veľmi dôsledný, spoľahlivý a presný. Skrátka, bavilo ma to.
Okrem toho, že ste uvažovali stať sa kňazom, nezvažovali ste aj inú možnosť- študovať niečo iné?
Rozhodoval som sa medzi medicínou a teológiou. Lekár lieči telesnú schránku človeka a kňaz duševnú. Zvíťazila tá druhá. Ani v ťažkých časoch som túto zvolenú cestu neoľutoval.
Istotne ste patrili medzi dobrých a nadaných žiakov. Ktoré predmety ste mali obľúbené?
Boli to jazyky. Učil som sa nemčinu, latinčinu a gréčtinu.  V tom som sa naozaj vyžíval. A pomohlo mi to aj v mojom štúdiu.
Obdobie totality bolo pre vás ťažké aj v našej obci. Spomínate si  na nejaké humorné situácie?
Bolo to obdobie veľmi ťažké, to je pravda. S odstupom času budia vo mne, vtedy niektoré smrteľne vážne  obvinenia, úsmev. Niekoľkokrát som bol vyšetrovaný ako rozbíjač kolektivizácie a združstevňovania. Napr. keď som po sprievodkyni autobusu odkázal, že nebude náboženstvo v škole - obvinili ma, že využívam štátnych zamestnancov pre svoje ciele ap.


späť na obsah