Niektoré zvyky a obyčaje

Fašiangy - pochovávanie basy

Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Tri dni pred pôstom sa pečú v domácnostiach šišky, chystajú sa masky, aby sme využili posledné predpôstne dni na zabavenie. V Domaniži býva zvyk, že nebojácne ženy i muži v sprievode ľudovej hudby prejdú po dedine, tancujú a spievajú. Nezabudnú navštíviť materskú i základnú školu a samozrejme miestne pohostinstvo. Skupinu veselých masiek i muzikantov počastujú pálenkou, dajú niečo na zahryznutie, prípadne nejakú korunu. Večer nasleduje zábava, aby sa o polnoci ukončilo obdobie veselosti "pochovaním basy".


Fašiangy v roku 1997

Lucia

Už 12. decembra sa niektoré dievčatá a ženy zahalia do bielych plachiet a navštívia známe rodiny, prídu do príbytkov a krídelkami či metličkami vyháňajú zlé sily. Na Slovensku sa traduje, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek, pretože keď ju hodili do plameňov nezhorela, ale žila ďalej. Podľa legendy spracovanej v Danteho Božskej komédii Lucii už ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Situáciu vyriešila tým, že si ich vylúpila a na miske podala svojmu obdivovateľovi, aby sa nemusela zaň vydať. Panna Mária ju za to odmenila ešte krajšími očami.

Na Ďura


Voz na streche pošty
Na Ďura pripravili mládenci nejednému spoluobčanovi prekvapenie. Niektorý našiel ráno brány, ktoré večer oprel o stajňu, vytiahnuté na strome, iný pochodil ešte horšie - mládenci mu rozobrali voz a poskladali ho na streche domu, alebo dokonca na strome. Niekedy to bolo i odnesené WC. Na takto vydarenom kúsku sa dlho zabávala celá dedina. Dnes sa odnášajú väčšinou bránky, popolnice i miestne tabule. Podľa starého zvykoslovia je 24. apríl ku dňu Juraja predel medzi zimou a letom. Starší ľudia hovorievali, že na Ďura sa zem otvára a všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal.

Kultúra

Kraslice Pernikarstvo Veľkonočná domaniža Tkanie plátna Rezbárstvo Spoločenský život Divadlo Hudba Obecné kino a knižnica