Obyvatelia obce sa od najstarších čias zaoberali poľnohospodárstvom, ktoré však bolo na veľmi nízkej úrovni. Pracovali tak na pánskom, ako i na svojom. Neskôr pálili lieh, spracúvali drevo na pílach, ktoré boli v obci dve. Bola tu výroba kadí, stolárske dielne, valcha súkna, tkali tu plátno, koberce i obrusy, šili papuče, krpce 1 haleny. Pracovalo tu niekoľko mlynov. Jeden stál na vstupe do "Obarovej", ďalší v strede obce, tretí smerom na Sádočné a na "Barinách" v Domanižskej Lehote. Pri mlyne v Obarovej bola valcha na výrobu súkna s troma kladivami. V továrni, ktorú dal postaviť gróf Erdódy z Hlohovca sa vyrábala tehla a hlinené kachle, ktoré boli v tom čase zriedkavosťou. Zbúrali ju v roku 1899. Koncom 19. a na začiatku 20. storočia v obcí boli aj židia. Mali svoju školu, synagógu a cintorín. Z tejto komunity sú známe mená: Zelienka, Spitzer, Pories. Židovské obyvateľstvo až na jednu rodinu sa z obce vysťahovalo do skončenia I. svetovej vojny. V roku 1930 obec mala 135 domov a 837 obyvateľov. Všetci boli katolíci, okrem 4 židov. V obci bolo niekoľko živností: Dvaja kováči, l mlynár, 2 stolári, l kolár, l debnár, l obuvník, 2 hostinskí, 3 obchodníci, l mäsiar. Boli tu 2 píly, ktoré dodávali i elektrický prúd. Bývanie bolo veľmi biedne. V jednej miestnosti žilo až 13 % obyvateľov, v dvoch miestnostiach (kuchyňa a izba) až 75 % obyvateľov. Za I. ČSR bolo v obci viacej veľkostatkárov, u ktorých pracovali obyvatelia obce. Mnohí však odchádzali na juh ako poľnohospodárski robotníci a do Nemecka. Mnohí sa i vysťahovali do cudziny. Zaujímavý je prehľad o raste obyvateľov: V roku 1589 mala obec 50 domov 1720 22 daňovníkov 1728 346 obyvateľov 1784 475 obyvateľov, 70 domov, 80 rodín Pokles v rokoch 1918 - 1920 spôsobilo vysťahovalectvo a chrípka -Španielka. V krátkom čase ochorelo takmer 50 % obyvateľstva. Vysoké horúčky takmer vždy končili smrťou. Za jeden a pol mesiaca nebolo dňa, aby nebol pohreb. Nebolo takmer domu, aby tam nebol chorý. Kronikár napísal, že už nemal kto kopať jamu, vyniesť nebohého na cintorín, či spraviť truhlu. V knihe zomretých čítame tento prehľad: Do l roka veku zomreli 3 ľudia, 2 - 5 ročných - 5 ľudí, 6 -10 ročných -12 ľudí, 11 -18 ročných -18 ľudí, 19 - 30 ročných -14 ľudí, 31 - 40 ročných -1, 41 - 50 ročných - 7 ľudí, 51 - 60 ročných - 5 ľudí, 61 - 70 ročných - 8 ľudí, 71 - 80 ročných - l a 81 - 90 ročných - 3 ľudia. Spolu zomrelo 77 ľudí. V rokoch 1938 - 1948 tu bolo hodvábnické družstvo Hodváb. Za SNP sa obec stala sídlom štábu partizánskej brigády M.R. Šte-fánika( veliteľ K.K. Popov). Domaniža bola oslobodená 1.5. 1945, vyznamenaná pamätnou medailou SNP a čestným odznakom partizánskej brigády M.R. Štefánika.